Mám rada historické filmy. Niekedy ani nevnímam dej a obzerám historické kostýmy a samozrejme najviac miesta na odevoch, kde sú použité čipky. Cez sviatky sme vďaka RTVS mali možnosť vidieť príbeh zo života Márie Terézie. Jej príbeh som čítala už dávnejšie a najviac som si zapamätala jej mladosť, s ktorou bola postavená pred veľkú životnú výzvu.
Aj film v televízii môže mať AHA momenty. Prvým bolo pre mňa vo filmovom príbehu obdobie, keď Mária Terézia pochopila, že ak sa chce ujať svojho poslania, potrebuje poznať históriu svojej krajiny a aj okolitých krajín a že sa musí zorientovať v reálnej situácii, v ktorej sa monarchia nachádza. Keď všetko tajne naštudovala a pochopila, jej životná situácia sa veľmi zmenila.
Dokázala svojmu otcovi vysvetliť, že je to dobrý nápad – dovoliť je vydať sa za jej lásku Františka Lotrinského. Bol to muž, ktorý napriek svojmu postaveniu veľa pracoval a monarchiu finančne zabezpečil do roku 1918.
Druhým AHA momentom filmu pre mňa bola situácia, keď Mária Terézia na tróne ako panovníčka, v súkromí matka a manželka mala toho viac ako dosť – nemala sily, plakala a nevedela, prečo má pocit, že všetko robí zle. Pripomína Vám to niečo?
Vtedy jej matka povedala, že jej hlavná chyba je, že všetko robí ako muž a preto je vyčerpaná. Poradila jej aby sa svojej rola panovníčky ujala ako žena a matka a vládla ako žena, nie ako muž. Bola to múdra rada – vieme ako dlho Mária Terézia vládla. A platí to aj dnes. Život nás stavia pred rôzne výzvy a darí sa nám zdolávať ich iba vtedy, keď sa postavíme sa za seba ♥
Bola to práve Mária Terézia, kto v roku 1767 založil prvú školu paličkovanej čipky v Prahe. Čipka mala na viedenskom dvore svoje pevné miesto. Film bol plný krásnych kostýmov, hodvábu a čipiek. Bolo inšpirujúce dívať sa ako sa takmer každý kúsok odevu a priestoru dá skrášliť.
Viem, že to v skutočnosti mohlo byť celé aj inak ako vo filmovom príbehu. Ale také aké to film ukazuje, sa mi zdá veľmi inšpirujúce aj v 21. storočí.
Na úvodnom obrázku je Mária Terézia ako uhorská kráľovná, rok 1741, autor Franz Leopold Schmitner, webumenia.sk.