Zo zákulisia roku 2023

Len zriedka sa mi v živote stalo, že som mala plán na rok dopredu. Tento rok to tak bolo. Čo bolo v pláne sa stalo a stalo sa aj veľa iných vecí, s ktorými som už ani nepočítala. Aj keď som si ich úprimne želala. Po takomto roku môžem povedať iba:

„Dajte si pozor na to, čo si prajete.“

Pred rokom som pani Zuskinovej ukazovala fotografie prác, ktoré navrhujem pre online klub paličkovania. Stretli sme sa k vôli špecifikácii Liptovskej paličkovanej čipky. Boli to dnes nositeľné čipky na šarmantných šatách, ktoré ženy v klube paličkujú aj nosia. Tie práce vtedy ešte neboli z Liptovskej čipky – dnes už sú. Prijala som výzvu a ony so mnou. Akú?

Pani Zuskinová povedala: „Urobte to z Liptovskej čipky a vystavte to“.

Keby mi to povedala suseda pri káve, zasmejem sa a objímem ju, že je milé ako mi fandí. No ale keď Vám to povie etnografka – autorita v odbore, dlhoročná riaditeľka Liptovského múzea a autorka kníh o Liptovskej paličkovanej čipke – zostane Vám to vŕtať v hlave. Skúsite či by to šlo.

Popri nahrávaní podcastu s kurátorkou Liptovského múzea Kristínou Oravcovou sme o tom hovorili prvý krát a predbežný termín padol na december 2023. Mali sme na prípravu rok času a decembrom sme v online klube začali paličkovať prvý kúsok určený na výstavu. Každý mesiac nám niečo nové pribudlo. Tešila som sa z nových čipiek, z tvorivej atmosféry v klube aj z radosti žien.

Pôvodný plán bol 3-týždňová výstava v priestoroch Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku v mesiaci december. Bola som šťastná a vďačná, že sa to vôbec môže stať.

V lete sa toho stalo ešte oveľa viac. A stalo sa to naraz 🙂

• S OZ Liptovská čipka sa nám dielo vydarilo a Liptovská paličkovaná čipka sa stala výrobkom s chráneným zemepisným označením
• Dostala som pozvanie predvádzať paličkovanie v Pribyliny na (NE)ZABUDNUTÉ REMESLÁ a dúfala som, že Pribylina a Liptovské múzeum bude tým miestom, ktoré hľadáme a potrebujeme
• Paličkovanie pre začiatočníkov v cukrárni na námestí v Liptovskom Mikuláši sa stalo súčasťou programu KULTÚRNE LETO a záujem ľudí bol príjemný – každý týždeň som balila valce na živé paličkovanie zdarma.

To bol len jemný začiatok. Celé leto som hľadala miesto – priestor – ľudí, ktoré by znamenalo posun, pre to čo už roky robím a súčasne aj zmenu, ktorá by pre mňa po rokoch písania a práce z domu znamenala viac živých ľudí okolo mňa. Hľadala som si prostredie, kde je možný rast a rozvoj a pre všetkých zúčastnených.

S OZ Liptovská čipka sme súčasne aj hľadali miesto, ktoré by bolo na kurzy paličkovania pre ľudí z Liptovského Mikuláša ľahko dostupné, príjemné a pohodlné. Pre Liptovskú paličkovanú čipku mám už roky vysnívanú galériu s krásnou výstavnou sieňou, školu paličkovania a malý obchodík, kde si čipku môžete kúpiť. Pred rokom to vypadalo ako sci-fi a s najbližšou kolegyňou z OZ-tka sa na tom už teraz smejeme. Koľko práce sme ale za ten čas urobili šokuje aj nás.

V polovičke augusta som si už pripadala hodne uchodene. Otvorenosť k spolupráci som napriek všetkým dobrým nápadom a víziám a množstvu stretnutí za celé leto nikde nestretla. Povedala som si, že ešte dám dva pokusy a končím. Keď nič nevybavím, bude všetko tak ako doteraz.

No a vtedy sa to stalo. Predposledný človek, ktorého som sa rozhodla osloviť bol riaditeľ Múzea Janka Kráľa pán Jaroslavov Hric a ukázalo sa, že tento krok bol kľúčový. Múzeum nám ponúklo priestory pre kurzy paličkovania v TATRÍNE a hneď k tomu aj výstavné priestory – keby sme náhodou chceli niečo z toho, čo vyrobíme aj vystavovať. No jasné, že sme chceli – aj sme mali čo. Len už som sa bála, že nebude kde. Na mieste podľa pôvodného plánu prebiehali personálne zmeny a pri akomkoľvek pokuse komunikovať bolo odpoveďou ticho.

Nakoniec sa našlo všetko. Aj to miesto, kde sú okolo mňa rozvíjajúci sa ľudia a ja sa rozvíjam s nimi. Posledný augustový týždeň, keď už sme mali miesto na kurzy aj dátum vernisáže výstavy prišla správa, že môžem nastúpiť ako učiteľka informatiky. Rozumiem, že to môže znieť v súvislosti s paličkovanou čipkou zvláštne – ale práve moje sympatie k informačným technológiám sú tým, na čom stojí tento portál o paličkovanej čipke a online kurzy. Všetko roky tvorím sama – je to už veľké a ozaj to chcelo zmenu.

A tak prišiel začiatok školského roku a úvodná slávnosť so slovami vhodnými nielen pre maturantov: „Nech je tento školský rok kľúčom k Vášmu ďalšiemu životu“. Stal sa zo mňa najstarší začiatočník v školstve – aspoň na škole, kde učím určite. S povinnosťou vrátiť sa po takmer 30 rokoch do školy a študovať DPŠ, pretože doteraz som učila len dospelých a moje skúšky lektora vzdelávania dospelých tu neplatia. Skúsenosti na šťastie áno ♥ Okrem toho som zistila, že:

• nič sa nestane, keď pár vecí a projektov presuniem na pokojnejšie obdobie
• čo nestíham a treba to urobiť, môže urobiť niekto iný
• nevarím každý deň a aj tak to doma prežijeme
• vlastné zdravie je treba brať zodpovednejšie(po 50-tke to nie je samozrejmosť)
• cestou domov zo školy a z múzea vidím viac vianočných svetiel ako za posledné roky doma.

Posledný týždeň pred Vianocami smie učiteľ urobiť predvianočnú hodinu. Áno, uhádli ste – bolo aj paličkovanie. Chcela som touto hodinou študentom povedať, že štúdiom získavajú vedomosti a zručnosti, ktorými môžu v živote podporovať veci, na ktorých im záleží.

Neviem, či to tak celkom pochopili – lebo ich pohltili paličky. Na moje veľké prekvapenie som zistila, že 16-ročným ide paličkovanie absolútne ľahko a hneď. Každý, kto to chytil do rúk – dievčatá aj chlapci to po prvom vysvetlení vedeli okamžite. Možno to paličkovanie na Liptove máme v krvi ♥ a možno mám to išlo ľahšie, lebo sme navyknutí učiť sa spolu.

Takto to vypadá, keď sa Vám splní všetko, čo si prajete. Nepríde to „pomaly a postupne“ ako to zvykne odporúčať môj muž a ja som z toho vždy vytočená lebo „pomaly a postupne“ neznášam 🙂 Kľudne si to príde naraz – a robte si s tým, čo chcete ♥

Keby som sa previezla po húsenkovej dráhe, asi by som sa cítila rovnako ako tento rok pred Vianocami. Chcela som to, bolo to super a najlepšie na tom je, že je to už za mnou.

Liptovská paličkovaná čipka má otvorenú krásnu výstavu a prebehla prvá séria kurzov. A kúpiť si ju môžete v malom múzeijnom obchodíku hneď vedľa výstavnej siene.

Za všetko, čo sa tento rok stalo som úprimne vďačná. Je čo oslavovať. Veľa som sa tešila, veľa žasla a ďakovala. Mám okolo seba ľudí, s ktorými som mohla tvoriť krásne veci. Stretla som ľudí, ktorí do mňa vložili dôveru a tým pootvorili dvere, o ktorých som si myslela, že sa už neotvoria.

So srdca ďakujem za všetkých Vás, ktorých som tento rok stretla.
S láskou a úctou,

I.