Liptovská paličkovaná čipka

Najväčšie poklady máme doma. Akýkoľvek kus alebo kúsok sveta prejdeme, pri návrate je to vždy rovnako. Doma som na Liptove, a keďže vám mám o čipkovaných pokladoch, ktoré na Slovensku máme čo napísať, začnem pri Liptovskej čipke.

Foto: archív autorky

Najčastejšia otázka, ktorú som o liptovských čepcoch počula je “Z ČOHO SÚ?”. Sú z pamuku – alebo z pamoku. Je to mierne pružná bavlna, ktorá sa používala aj na zatkávanie. Originál pamuk som mala v ruke a skúšala som z neho paličkovať. Je mierne pružný, čo aj celkom objasňuje miernu pružnosť čipiek.

Liptovské vzory

Formát, v akom sú liptovské čepce vystavené vôbec nie je náhodný. Čipky sa kedysi skladovali a udržiavali veľmi starostlivo. V Liptovskom Sliači som videla ako to robia. Čipka je na čepci prišitá iba ručne, farebná ozdobná zadná časť zo zadnej strany sa pri praní a skladovaní odpára. Po vypraní a naškrobení sa čipky naťahovali na oblé nádoby a po vysušení ukladali na seba, aby si udržali oblúčikovitý tvar. Tento tvar získali už pri paličkovaní na guľatých valcoch.

Foto: archív autorky

Počas rokov, ktoré sa čipke venujem som si tiež urobila malý prieskum. Mala som šťastie – držala som v ruke rozpaličkovanú čipku, rozplietla som zaprášené paličky a dovolili mi urobiť kus čipky. Odkreslila som si niekoľko vzorov a pár z nich som aj upaličkovala. Bolo to veľmi náročné. Preto som veľmi vďačná za publikácie, ktoré o liptovskej čipke máme.

Knihy o Liptovskej čipke

Informácie o liptovskej paličkovanej čipky nájdete v knihe Veroniky Géciovej-Komorovskej: Slovenská ľudová paličkovaná čipka a v knihe, ktorá je liptovskej čipke venovaná cená: „Tajomstvá liptovskej čipky“– napísala Mária Čobrdová, Marta Hauserová a kolektív.

Ako tému na workshop a seminár si ju vzali aj na tohtoročný májový festival v Krakovanoch.

Čepce na fotografiách sú vystavené v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku. V tomto mestečku nie je expozícia náhodou. V Liptovskom Hrádku v roku 1796 založil komorský prefekt František Wiesner lesnícku školu a ako jej súčasť aj pletiarsku a odbornú  školu pre dievčatá. Dôležitou skutočnosťou bolo, že vyučovacím jazykom bola slovenčina.

Čipkárska cesta

V rovnakom priestore ako liptovské čepce nájdete aj úžasnú 70 metrov dlhú čipku, ktorá vznikla počas akcie „Čipkárska cesta“. Čipky z jednotlivých regiónov boli spojené 8. Augusta 2010. Vzácne momenty zaznamenávajú nasledujúce fotografie.

Foto: archív autorky

Na prvej fotografii je pani Iveta Zuskinová  a pani Mária Hnidková a spomínajú na moment, v ktorom vznikla myšlienka čipkárskej cesty. Pani Ivetu Zuskinovú pravdepodobne poznáte bola dlhoročnou riaditeľkou Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. Pani Mária Hnidková bola vedúcou Klubu paličkovanej čipky v Žiline.

Na ďalších fotografiách sú zachytené momenty, keď jednotlivé kluby odovzdávali pani Zuskinovej svoje časti “Čipkárskej cesty”. Odovzdávali jej do rúk aj dokumentáciu, ktorá obsahovala príbehy, ktoré sa počas paličkovania jednotlivých častí čipiek v kluboch stali.

Foto: archív autorky

Aktuálne je spoločná čipka dlhá približne 70 metrov a je vystavené v stálej expozícii “Paličkovaná čipky” v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, hneď vedľa liptovských čepcov. Priestor na, ktorom je vystavená je maličký, ale dívať sa máte na čo celé hodiny.

Foto: archív autorky

Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa.
Na budúce vám napíšem o ďalšom zaujímavom mieste.

Majte sa krásne a majte čas na to, čo vás baví.

I.

Ivana Gemzická
Autorka ebooku "Ako ľahko vytvoriť a úspešne používať Kreatívny diár">> a on-line kurzov "Paličkovanie ON-LINE">>, on-line kurzu maľovania na hodváb pre začiatočníkov "Hodváb ON-LINE">> a kurzu recyklovania prírodných materiálov s tužidlom Powertex "Recyklovanie ON-LINE">> Vďaka mojim skúsenostiam s farbami, kreatívnymi materiálmi a technikami viem inšpirovať ľudí k objaveniu vlastnej tvorivosti, nových foriem hobby a relaxu. Môj príbeh si prečítate tu >>

Komentáre