Od Živeny po ÚĽUV

cipka-3

Živena – Lipa – Detva

     Koncom 19. storčia bolo množstvo výstav ľudového umenia: Moskva –  rok 1857, Viedeň – rok 1873, Martin – rok 1887, Praha – rok 1895. Slovenská paličkovaná čipka a výšivka získalaveľké ocenenie a to zvýšilo záujem o ňu.

      Začalo organizovanie výroby a predajaNajskôr sa tomu venovali jednotlivci – A. Kmeť, P. Socháň, K. A. Medvecký a iní. V roku 1990 prevzala túto úlohu Živena. Ukázalo sa však, že je treba samostatné stredisko a tak založili účastinársku spoločnosť Lipa. V roku 1910 vzniklo v Skalici aj Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu.

     Za prvej ČSR starostlivosť o ľudovú umeleckú výrobu prevzala účastinárska spoločnosť Detva a správu štátnych čipkárskych dielní v dvadsiatych rokoch Štátny školský ústav v Prahe.

Ema Marková

Koncom 20. storočia, po prerušení činnosti Štátneho školského ústavu v Prahe sa ujalaorganizovania ľudovej umeleckej výroby na Slovensku Ema Marková spolu s E. Jurekom. Významne sa zaslúžila o založenie Spolku pre zveľaďovanie domácej výroby na Slovensku v roku 1939 so sídlom v Bratislave. Spolok prevzal  aj starostlivosť o čipkárske dielne.

Ema Marková vykonala pre zachovanie a zveľadenie čipkárstva na Slovensku veľký kus odbornej aj organizačnej práce. Viac ako 15 rokov zbierala dokumentačný materiál a študovala ho z hľadiska historického vývinu, technickej aj výtvarnej stránky. Vytvorila vzorník slovenských čipiek, urobila ich základné triedenie a určila typológiu. Jej kniha Slovenské čipky je aj dnes jedným zo základných prameňov informácií.

Pri svojej práci pani Eva Marková vychádzala z presvedčenia, že iba dôkladné poznanie umožní organizovať a riadiť výrobu slovenskej ľudovej čipky tak, aby bola pokračovaním ľudových tradícií.Odmietla cudzie motívy a výrobu orientovala na ľudové vzory a techniky charakteristické pre jednotlivé regióny Slovenska.

ÚĽUV

      Po 2. svetovej vojne sa starostlivosť o ľudovú umeleckú výrobu zjednotila – v roku 1945 vznikol ÚĽUV – Ústredie ľudovej a umeleckej výroby. V roku 1954 sa začlenil do rezortu Ministerstva kultúry.

      Zákonom č. 4/58 Zb. SNR o ľudovej umeleckej výrobe a remeslách tejto organizácii uložili úlohu starať sa o ľudovú umeleckú výrobu tak, aby plnila svoju kultúrnu a spoločenskú úlohu a bola súčasťou národnej kultúry. Bolo to obdobie “socializácie a industrializácie dediny” a tradičná kultúra v niektorých oblastiach rýchlo upadala.

      ÚĽUV organizoval výrobu v banských oblastiach  ako Staré Hory, Špania Dolina, Hodruša, Solivar. Od roku 1955 boli čipkárky aj v Levoči, Gočovej, Rejdovej, TRoch Sliačoch, Pate, Šoporni. Slovenskom Grobe, Hlbokom a v Bratislave.

      Zanikal tradičný odev a aj tradičné použitie čipky. Preto bolo dôležité nájsť paličkovenej čipke nové uplatnenie a učiť paličkovať. Rôžne kurzy remesiel aj paličkovenej čipky vedie ÚĽUV aj dnes.

Ivana Gemzická
Autorka ebooku "Ako ľahko vytvoriť a úspešne používať Kreatívny diár">> a on-line kurzov "Paličkovanie ON-LINE">>, on-line kurzu maľovania na hodváb pre začiatočníkov "Hodváb ON-LINE">> a kurzu recyklovania prírodných materiálov s tužidlom Powertex "Recyklovanie ON-LINE">> Vďaka mojim skúsenostiam s farbami, kreatívnymi materiálmi a technikami viem inšpirovať ľudí k objaveniu vlastnej tvorivosti, nových foriem hobby a relaxu. Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáre