Nové fakty o histórii baníckej paličkovanej čipky na Slovensku

V decembri 2018 otvorili v Kremnici výstavu „Cesta kremnickej čipky“ a do sveta čipky prišla nová kniha  „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953“ autorky Lucie Krchnákovej. Nie je to náhoda. Kremnické čipkárske školy mali práve v novembri 2018 svoje výročie – 130 rokov od ich vzniku.

Vydaniu knihy predchádzal výskum. Autorkou knihy  je  Lucia Krchnáková. O výskume mi písala už začiatkom roku 2018 a bola som veľmi zvedavá na to, čo prinesie.

Výstavná sála Galérie Kremnica

Mala som pripravenú jedinú otázku, na ktorú som dostala odpoveď skôr ako som ju vyslovila. Chcela som vedieť, prečo mám vždy pocit, že sa jednotlivé banícke čipky vyhlasované za regionálne podľa mňa veľmi podobajú alebo prelínajú.

Nových, doteraz nepublikovaných faktov o vývoji paličkovanej čipky na Slovensku je veľa a v ich svetle vypadá aj vývoj baníckej paličkovanej čipky úplne inak. Meno, pri ktorom sa všetko začalo je Vojtech Angyal.

Vojtech Angyal

Do Kremnice prišiel v roku 1873. Umenie študoval vo Viedni a na štátnej reálnej škole v Kremnici učil kreslenie. Bol to on, kto informoval v roku 1886 členov mestskej rady, že Ministerstvo priemyslu a obchodu Uhorska podporuje domáci priemysel a poskytne štátom platenú učiteľku v mestách, kde je rozšírené čipkárstvo. Kremnica takým mestom bola.

Valec z čipkárskej školy

K spolupráci pozval svoju sestru. Ema Angyalová – absolventka viedenského kurzu paličkovania sa stala štátnou učiteľkou v roku 1882. Od roku 1884 pôsobila v Solivare pri Prešove a v roku 1886 sa posunula do Hodruše. V novembri 1888 začala praktické vyučovanie v Kremnici, v dome V. Angyala.

Vojtech Angyal, okrem toho, že bol jedným z hlavných iniciátorov zriadenia štátnej čipkárskej školy v Kremnici bol aj autorom návrhov pre kremnickú kameninovú továreň.

Ema a Vojtech Angyal

Svoje najvyššie úsilie vkladal do výtvarných návrhov čipiek, podľa ktorých paličkovala čipky  jeho sestra so žiačkami školy. V roku 1903 odišiel do dôchodku, a aj  naďalej kreslil a prednášal ako externý učiteľ v ústave hluchonemých a  na dievčenskej meštianskej škole. V dozornom výbore Uhorskej kráľovskej štátnej čipkárskej školy v Kremnici pôsobil do roku 1918.

Ema Angyalová

Ema Angyalová absolvovala viedenský čipkársky kurz v roku 1881. Jej ďalšiu tvorbu ovplyvnili študijné pobyty v Idriji a v Karlových Varoch. Bola prvou štátnou učiteľkou putovných čipkárskych školských dielní na území Slovenska a stálou učiteľkou štátnej čipkárskej dielne v Kremnických Baniach. Jej najlepšie žiačky sa stali ďalšími učiteľkami.

Za svoju aktívnu prácu získavala v rokoch 1885 až 1907 ocenenia na medzinárodných výstavách. Bola človekom, ktorý udržiaval originalitu, vysokú úroveň a kvalitu čipiek. Už v týchto rokoch mala škola na výstavách propagačný plagát s fotografiami čipiek a ich autorky.

Reklamný plagát kremnickej čipkárskej školy

Škola vyrábala čipky na objednávku. Jednotlivé pobočky školy používali pri objednávkach vzorkovnice, podľa ktorých sa zadávali objednávky. Každá vzorka mala svoje číslo. Viete si takúto aktivitu predstaviť na školách dnes?

Vzorkovnica a vzorky

Pobočky kremnickej čipkárskej školy

Vojtech a Ema iniciovali vznik ďalších  školských dielní – pobočiek. Otvorili  školské dielne v Starých Horách, v Lúčkach (pri Kremnici), v Kremnici, v Kunešove, Krahuliach..

Najlepšie žiačky, ktoré tieto školské dielne navštevovali sa neskôr stávali učiteľkami a tak udržiavali vyučovanie aj produkciu čipiek vo svojich oblastiach. Je toho veľa, čo tieto udalosti sprevádzalo.

Komplexnosť

Ústredie školy dokázalo organizovať vyučovanie, získavať objednávky, platiť za prácu svojim žiačkam a tým ich zabezpečiť a aj motivovať k ďalšej práci. Vďaka originalite vlastných návrhov vedeli uspieť na výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne i Londýne a získať si meno, ktoré im zabezpečilo ďalšiu prácu.

Nových faktov je veľa a  podľa slov autorky výskumu boli prijímané rôzne. Za seba hovorím, že ich prijímam.

Kresby V.Angyala a tanier podľa jeho návrhu

Podrobnejšie o školách aj o ich ďalšom osude napíšem nabudúce.

Ivana

Zdroj:

1. Lucia Krchnáková: „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953“
2. Informácie z komentovanej prehliadky k výstave „Cesta kremnickej čipky“