Slovensko – križovatka ciest – História paličkovanej čipky

cipka-1
Slovensko leží v strede Európy. Zemepisná poloha ho predurčila, aby z neho bola križovatka ciest.  Každý cestovateľ, obchodník, vojak a aj obyčajný pocestný  priniesol so sebou časť kultúry z kúta sveta, z ktorého prišiel.
Svojim príchodom k nám začal písať príbeh ďalší …
 
Takto sa začalo veľa príbehov ľudí aj paličkovanej čipky. Slovensko sa stalo miestom, kde vzniklo v porovnaní so svetom ojedinené množstvo jej  druhov ,s vysokou technickou aj estetickou úrovňou.
Na úvod načrtnime dva príbehy. Miestom deja je Krajné na Myjave a Špania Dolina.
 
Krajné na Myjave
 
Po bitke na Bielej hore prišiel do mesta Vamperk v Čechách belgický dôstojník s manželkou Magdalénou. Ona naučila vamperské ženy paličkovať.
Dve z nich sa vydali do Krajného na Myjave a čipka, ktorú sem priniesli tu dostala pomenovanie – Krajnianska.  Klasická tylová väzbu, ktorá je jej základom je dnes vidieť na umelom tyle v obchodoch.

Špania Dolina

V časoch Márie Terézie prišli na Španiu Dolinu ťažiť rudu – meď a zinok nemeckí baníci. Priniesli technológiu a prácu pre ľudí, ktorí tam žili. Bol to veľmi chudobný kraj, pretože na zemi v ktorej bola ruda nič nerástlo. S baníkmi Mária Terézia poslala aj čipkárov, ktorí naučili ženy baníkov paličkovať.

Na Slovensku je veľa miest a dedín, do ktorých sa paličkovaná čipka dostala týmto spôsobom. Do každej našej oblasti prišli baníci a čipkári z inej oblasti a priniesli so sebou vždy iný vzor. Podľa toho vznikali jednotlivé druhy čipky aj u nás.

 Paličkovaná čipka sa spolu so šitou čipkou považujú za posledné textilné techniky, ktoré sav historickom vývoji vyvinuli v 15. a 16. storočí pravdepodobne na viacerých miestach vtedajšej kultivovanej spoločnosti v Európe.  Na slovenskom území a v slovenskom prostredí dosiahlatakú rozmanitosť i technickú a estetickú úroveňako sa nepodarilo zatiaľ zistiť nikde na svete.

       Je to tak preto, že na Slovensku slúžila čipka v prevažnej miere na ozdobu ľudovéhoodevu a domácich úžitkových predmetovRozličné prírodné podmienky, v ktorých ľudia žiliurčovali aj charakter ľudového odevu a úžitkových predmetov a ony zasa určovalicharakter paličkovanej čipky.

     Tak sa u nás stretaváme s hrubými konopnými, ľanovými a vlnenými čipkami rovnako ako s jemnými žihľavovými, ľanovými, bavlnenými a hodvábnymi čipkamiOsobitnosťou slovenskej paličkovanej čipky sú farebné čipky v hrubom i jemnom stvárnení. Druhu, hrúbke a kvalite materiálu, z ktorého sa čipky paličkovali, sa museli  podriadiť aj väzby.

      Na technickú vyspelosť slovenskej čipky vplývali aj čipky, koré sa robili na sakrálne účely, na odev a úžitkové predmety pre šľachtu a bohatšie vrstvy obyvateľstva a na trh. Na týchto čipkách nájdeme väčšinou prebraté väzby a vzory  z východnej, južnej a západnej oblasti výroby čipiek.

  Zdroj: Víťazoslav Mišík – Škola paličkovania

Ivana Gemzická
Autorka ebooku "Ako ľahko vytvoriť a úspešne používať Kreatívny diár">> a on-line kurzov "Paličkovanie ON-LINE">> Vďaka mojim skúsenostiam s farbami, kreatívnymi materiálmi a technikami viem inšpirovať ľudí k objaveniu vlastnej tvorivosti, nových foriem hobby a relaxu. Môj príbeh si prečítate tu >>

Komentáre