Slovensko – križovatka ciest – História paličkovanej čipky

Na Slovensku je veľa miest a dedín, do ktorých sa paličkovaná čipka dostala týmto spôsobom. Do každej našej oblasti prišli baníci a čipkári z inej oblasti a priniesli so sebou vždy iný vzor. Podľa toho vznikali jednotlivé druhy čipky aj u nás.

 Paličkovaná čipka sa spolu so šitou čipkou považujú za posledné textilné techniky, ktoré sav historickom vývoji vyvinuli v 15. a 16. storočí pravdepodobne na viacerých miestach vtedajšej kultivovanej spoločnosti v Európe.  Na slovenskom území a v slovenskom prostredí dosiahlatakú rozmanitosť i technickú a estetickú úroveň, ako sa nepodarilo zatiaľ zistiť nikde na svete.

       Je to tak preto, že na Slovensku slúžila čipka v prevažnej miere na ozdobu ľudovéhoodevu a domácich úžitkových predmetov. Rozličné prírodné podmienky, v ktorých ľudia žiliurčovali aj charakter ľudového odevu a úžitkových predmetov a ony zasa určovalicharakter paličkovanej čipky.

     Tak sa u nás stretaváme s hrubými konopnými, ľanovými a vlnenými čipkami rovnako ako s jemnými žihľavovými, ľanovými, bavlnenými a hodvábnymi čipkami. Osobitnosťou slovenskej paličkovanej čipky sú farebné čipky v hrubom i jemnom stvárnení. Druhu, hrúbke a kvalite materiálu, z ktorého sa čipky paličkovali, sa museli  podriadiť aj väzby.

      Na technickú vyspelosť slovenskej čipky vplývali aj čipky, koré sa robili na sakrálne účely, na odev a úžitkové predmety pre šľachtu a bohatšie vrstvy obyvateľstva a na trh. Na týchto čipkách nájdeme väčšinou prebraté väzby a vzory  z východnej, južnej a západnej oblasti výroby čipiek.

  Zdroj: Víťazoslav Mišík – Škola paličkovania