O paličkovaní, sebaláske a zdraví

Čo to vlastne sebaláska je? Keď by sme slovo sebaláska vyslovili vo svojom blízkom okolí, čo by asi nastalo?
Na 95 % pravdepodobne zostane ticho alebo v sekunde zaznie:  „ČOOOOOO???????“

Je to smutné, ale je to tak. V školách sa to neučilo a ani neučí a doma sa o tom nezvykne hovoriť. Píše sa o tom v článkoch o trvalo udržateľnom rozvoji, na ženských weboch alebo na portáloch pre matky s deťmi. Pridávam sa – chcem Vás sebaláskou nakaziť.

Takmer všetci máme s touto témou čo robiť. Vedieť sa akceptovať a prijať  také, aké sme v každý deň roka nám ide všelijako. Náš vnútorný kritik má stále sklony niečo mrmlať aj keď už vypneme kritikov vonkajších. Nejdem to viac pekne popisovať – aby bolo jasné, poviem to „po lopate“: – My ženy sa vieme niekedy pekne odpíliť.

Zabúdame na základné veci – ako napríklad na to, že príjem a výdaj energie by sa mali rovnať. Zabúdame na svoju cyklickosť. Zabúdame na to, že najviac zo všetkého nás naši najbližší chcú vidieť spokojné. A zabúdame na to, že my to vlastne chceme tiež.

Ženy kedysi boli doma. Domov a rodina bolo ich hlavné dielo. V jednom cvičení  z mojich živých kurzov je úloha zodpovedať otázku: „Čo som doteraz vytvorila?“ Do dnes si pamätám najväčšiu zo všetkých odpovedí: „Moja domácnosť, moja dcéra, moja rodina, môj život“.  Takto odpovedajú vždy najstaršie ženy.

Dnes je dnes. Sme v 21. Storočí s jeho vynálezmi, pokrokom a rýchlosťou. Ale doma je aj v tomto storočí doma. Našťastie. Doma všetko upokojíme a prežiarime radosťou a láskou, keď sa každá sama za seba budeme cítiť pokojne a spokojne. A sme opäť pri sebaláske.

Rovnako, ako sa žena dokážeme prijímať a mať rada,
tak dokáže lásku a radosť rozdávať.

Vždy, keď sa mi moje vyčerpanie zdá hraničné – napadá mi, že je moja morálna povinnosť oddychovať   

Napadne mi to „až“ keď je to hraničné. Stovky rokov späť ženy pestovali svoje ženské rituály, ktorých podstatou bolo, že rešpektovali svoje potreby a vedeli si na seba urobiť čas. Žili v rovnováhe so sebou, so svojou vnútornou tvorivou silou.

To staré známe „Tvorím teda som“ je základnou podstatou každej ženy.

Dnes si už na rituály moc nepotrpíme. Nemáme čas. Ale taká hodinka denne iba pre seba namiesto správ a počasia by možno mala svoje kúzlo.

Skúsme pokus: Uvarte si na siedmu večer čaj a vytiahnite zo šuplíka čo tam máte alebo sa nechajte inšpirovať – a DNES – sa obdarujte sa novým začiatkom! Môže to byť štart Vášho každodenného ženského sebaláskového rituálu.

Na vlastnej koži som vyskúšala – jedna polhodinová vychádzka denne (cestou do práce alebo z práce) a jeden hodinkový rituál denne dokážu urobiť zázraky. Pripustiť, že sa to dá môžeme nazvať aj sebaláska.

Ak by som sa mala vrátiť k odpovedi na otázku v nadpise tohto článku „Je mať hobby aktom sebelásky?“ – odpoveď by za mňa bola: „ÁNO!“

Pozývam Vás pozrieť sa na jednu z možností ♥ paličkovanie šperkov »

Ivanka